Pripomienkovanie legislatívneho procesu LP/2016/436 Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v júni 2016 začalo prípravy na legislatívnu zmenu, po ktorej by malo prísť k úpravám výšky príspevkov pre osoby s ŤZP. Za hlavný cieľ si vytýčilo zvýšiť príjmy pre poberateľov príspevku na opatrovanie, ktorí sa starajú o člena rodiny s ŤZP. Ministerstvo si vraj uvedomuje, že táto fyzicky aj psychicky náročná služba znemožňuje danému človeku stabilizovať si príjem a kariérne rásť. Medzi najdôležitejšie zmeny zákona patrí:
- zvýšenie výšky príspevku na opatrovanie zo súčasných 220,52 € na 247,65 €, čo predstavuje reálne zvýšenie o 27,10 € mesačne.
- zvýšenie ochrany príjmu opatrovanej fyzickej osoby s ŤZP zo súčasných 1,4 násobku životného minima na 1.7 násobok.
- predĺženie obdobia platenia dôchodkového poistenia štátom za opatrovateľov, kde momentálna hranica je 12 rokov (do 18 roku dieťaťa), na celé obdobie, v ktorom ZŤP osoba reálne starostlivosť potrebuje.
Nakoľko pripravované zmeny v zákone sa nám javia ako nedostatočné a neriešia ťažkú životnú situáciu rodín, ktoré sa starajú o svojho ťažko postihnutého člena, zapojili sme sa v priebehu augusta do tzv. vonkajšieho pripomienkovacieho konania LP/2016/436 Zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon 447/2008 Z. z. Do prípravy novely zákona sa totiž môže zapojiť aj verejnosť, a to prostredníctvom svojich námetov a podnetov.
Vo svojich pripomienkach sme sa zamerali nielen na navrhované zvýšenie výšky príspevku na opatrovanie, ale aj na ostatné aspekty a podmienky, ktoré výšku a samotné vyplácanie tohto príspevku ovplyvňujú.
Nesúhlasíme s navrhovaným navýšením príspevku na opatrovanie, nakoľko toto navýšenie nezohľadňuje potreby rodín starajúcich sa o svojich ZŤP členov. Osoba poberajúca príspevok na opatrovanie pri starostlivosti o ZŤP človeka vykonáva svoju činnosť celých 24 hodín, bez nároku na oddych, PN či dovolenku. Okrem bežnej starostlivosti vykonáva často aj zdravotnícke úkony, a to nad rámec svojich vedomostí a skúseností z tejto oblasti, napr. pomoc pri ťažkých epileptických záchvatoch, starostlivosť o dýchanie, obsluha kyslíkových prístrojov, hygiena pri vývodoch, manuálna pomoc pri vyprázdňovaní, podávanie inzulínu, kŕmenie pomocou sondy a iné úkony (ospravedlňujem sa za neodborné výrazy). Nakoľko predpokladáme, že v záujme štátu je, aby starostlivosť o osoby s ŤZP zostala na úrovni rodiny, mal by mať opatrovateľ aspoň status zamestnanca štátu a preto sa prikláňame k návrhu navýšiť peňažný príspevok na výšku minimálnej mzdy.
Rodiny, v ktorých je jeden živiteľ nútený vzdať sa práce a tým aj pravidelného príjmu, pre ťažký zdravotný stav dieťaťa či iného člena rodiny, sa časom dostávajú do finančnej, sociálnej a ľudskej krízy, ktorá často vedie až k rozpadu fungujúcich vzťahov a celej rodiny. Podpora takejto rodiny by nemala spočívať len vo finančnej pomoci štátu, ktorá je úplne nedostačujúca, ale aj v oblasti psychologickej, sociálnej či pracovnej. Miesto poskytnutia podpory rodiny, aby sa zaradila do pracovnej oblasti a bola schopná si riešiť vniknutú nepriaznivú finančnú situáciu, je táto rodina v neustálej konfrontácii so zdravotníctvom a úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny. Samotné vysporiadanie sa so skutočnosťou, že v rodine pribudol člen s ťažkým zdravotným postihnutím je neskutočne ťažké a k tomu neustály kolotoč jednaní s úradmi a dokazovaní svojej nepriaznivej situácie je frustrujúci, deprimujúci a vedie rodiny k úplnému vyčerpaniu.
Navrhujeme zrušiť podmienenosť poskytnutia a výšky príspevku na opatrovanie a ostatných kompenzácii príjmami rodiny. Kompenzácia je pre ZŤP dieťa či dospelého člena rodiny, nie pre rodiča. Rodič ako keby úplne vypadol zo systému. Rodiny, ktoré sa dlhodobo starajú o ZŤP dieťa či dospelého, sú oveľa viac zaťažené finančnými výdavkami, ktoré sa spájajú s touto špecifickou starostlivosťou. Majú zvýšené náklady na lieky, hygienické potreby, zdravotnícky materiál, na časté hospitalizácie, kompenzačné a rehabilitačné pomôcky, rehabilitácie či liečebnú starostlivosť, bez ktorých by starostlivosť o ZŤP člena rodiny vo väčšine prípadov nebola vôbec možná. Na zdravotné kočíky, invalidné vozíky, autosedačky, zdvíhacie zariadenia, špeciálne stoličky a mnoho iných kompenzačných pomôcok, ktoré vyhovujú tomu ktorému pacientovi, sú potrebné doplatky, ktoré sa šplhajú do výšky aj niekoľko tisíc eur.
Požadujeme tiež zrušiť niektoré ustanovenia v zákone, ktoré ovplyvňujú výšku a samotné vyplácanie kompenzačných príspevkov, a ktoré považujeme pre rodiny so ZŤP členom za diskriminujúce ako napr.:
- skutočnosť, že sa do príjmu rodiny započítava aj príjem nezaopatrených detí či zaopatrených neplnoletých detí, žijúcich v spoločnej domácnosti, nakoľko sa vo väčšine prípadov jedná o brigádu dieťaťa, ktoré pracuje z dôvodu zabezpečenia si vlastných výdavkov, ktoré mu rodičia nie sú schopní z nedostačujúcich finančných prostriedkov poskytnúť (zabezpečenie si nákladov na vlastné štúdium, výpočtovú techniku, náklady na telefón či samotné vreckové),
- zrušiť obmedzenie mesačného príjmu zo zamestnania pre osobu, ktorá opatruje osobu ZŤP (2-násobok sumy životného minima) – berieme to ako istú formu diskriminácie, nakoľko ak chce alebo musí pracovať, je podľa tohto zákona potrestaná 3x, nakoľko sa jej znižuje príspevok o 49,80 €, ktoré dostáva ak nemá príjem zo zamestnania a tiež rodina ako celok pri ročnom zúčtovaní nesmie prekročiť 3-násobok životného minima,
- znižovanie príspevku na opatrovanie z dôvodu hospitalizácie či liečenia ZŤP človeka trvajúceho viac ako 30 dní, znižovanie príspevku ak dieťa chodí do školy viac ako 20 hodín týždenne a tiež znižovanie príspevku z dôvodu príjmu opatrovanej osoby s ZŤP, pričom príjmom sa väčšinou rozumie invalidný dôchodok, ktorý je priznaný osobe s ZŤP do dovŕšení 18 roku.
Okrem kompenzačných príspevkov by bolo potrebné úplne zmeniť sociálne poradenstvo, ktoré by naozaj slúžilo na podporu rodiny, nie len na informovanie (a ani to v skutočnosti nefunguje). A to aj na psychologickú podporu rodiny, aby nedochádzalo k častým rozvodom, z dôvodu, že jeden rodič situáciu „nezvláda“. Tiež sociálnu či pracovnú podporu rodiny, aby sa znova začlenila do spoločnosti a jej členovia do pracovného procesu. K tomu je však potrebné doriešiť napr. tzv. odľahčovaciu, opatrovateľskú či asistenčnú službu, na nevyhnutne potrebný čas a podľa miery postihnutia, keď ZŤP dieťa či dospelý práve nenavštevuje školu, chránenú dielňu či denný stacionár.
Sociálne poradenstvo by nemalo fungovať systémom „musíš“ a „nemôžeš“ ale podporovať rodinu so ZŤP členmi, informovať ju o jej právach, možnostiach a pomáhať prekonávať ťažkú životnú situáciu, čo znamená aj starostlivosť a pomoc rodičom a opatrovateľom ZŤP osôb.
Monika Klottonová